Vzácny vták opäť hniezdi v našich stepných oblastiach. Poznáte Krakľu belasú?

Slovensko je jedinou krajinou v Európe, kde sa tomuto vzácnemu operencovi opäť darí.

Na „deň vtákov“, ako sa hovorí 1. aprílu, je čo oslavovať. Ako píše Enviroportal.sk, Krakľa belasá je výrazne modro sfarbený vták veľkosti vrany s rozpätím krídel 66 – 73 cm.

Perie na hlave, krku a bruchu má žiarivo tyrkysovo-modré a na chrbte gaštanovo-hnedé. Počas letu, keď rozprestrie krídla, odhalí aj svoje tmavomodré až fialové pierka s kontrastným čiernym zakončením. V minulosti ju aj kvôli jej krákavému hlasu ľudovo nazývali modrá vrana.

Samec a samica majú podobný vzhľad, aj keď samec má v období rozmnožovania o niečo jasnejšie farby. Mláďatá sú bledšie, s akoby matným sfarbením. Je v našej prírode nesmierne vzácna a svojou krásou sa vyníma medzi ostatnými druhmi tak, ako zafír medzi vzácnymi kameňmi.

S úbytkom pastvín a nástupom intenzívnej rastlinnej výroby sa pasúce čriedy zvierat vytratili z krajiny. Dnešné nížiny tvorí šachovnica veľkoplošných polí a lesov, ktorá je pre druhy ako krakľa úplne nevyhovujúca.

Chýbajú v nej totiž stepné biotopy, teda pasienky a nízke trávne porasty so samostatne stojacimi mohutnými stromami, ktoré bývajú plné kobyliek, lúčnych koníkov, motýľov, vážok, chrobákov. V poliach sa intenzívne aplikujú pesticídy, čo likviduje hmyz, ktorým sa krakle živia.

Po 10 rokoch bez krakle sme boli svedkami výnimočnej udalosti. V stepiach juhovýchodného Slovenska, kde dokonca tento druh nehniezdil celých 24 rokov, sme to nevzdávali a roky sme vyvesovali búdky s nádejou, že raz by sa k nám krakľa mohla vrátiť.

Po dôkladnom monitoringu a opakovaných kontrolách sme objavili spolu 6 hniezdiacich párov, z ktorých 4 úspešne vyviedli mláďatá. Okrem jednej prirodzenej dutiny využila na hniezdenie práve ponúknuté búdky, ktoré jej poskytli potrebné bezpečie. Bola to ohromná radosť a zadosťučinenie.

Odvtedy o to viac nenechávame nič na náhodu a každý rok pridávame desiatky a desiatky ďalších búdok. A čo nás teší najviac, počet hniezdiacich párov aj vďaka našej iniciatíve posledné štyri roky rastie. Slovensko je tak jediná krajina v Európe, kde sa už lokálne vyhynutá Krakľa belasá vrátila hniezdiť a to najmä vďaka ochranárskym opatreniam.

Čo teda potrebujú, aby sa im darilo?

V prvom rade je to vhodný biotop – krakľa je typický stepný druh. Vyhovuje jej možno na prvý pohľad pustá nížinná otvorená krajina bez lesov, ktorá je však pri lepšom pohľade veľmi pestrá.  Krakle sú tam, kde sa pasie, kde sú lúky plné hmyzu. To už, žiaľ, na Slovensku ani v iných krajinách EÚ nie je vôbec samozrejmosťou.

„Projekt LIFE21-NAT-SK-LIFE 4 STEPPE BIRDS – OCHRANA A NÁVRAT STEPNÝCH DRUHOV VTÁKOV NA NÍŽINY SLOVENSKA má za cieľ mimo iných inštalovať 800 hniezdnych búdok pre krakle, vytvoriť 140 ha nových trávnych porastov a obnoviť pastvu hospodárskymi zvieratami na rozlohe 700 ha.” uviedol ornitológ Matej Repeľ.

K téme

Šokujúce zistenia, slintačka a krívačka v kraji: Nakazené zvieratá zakopávajú len pár metrov od domov

Polícia odhalila nelegálnu skládku v Nitre, páchateľ tu ale zanechal aj prekvapivú stopu

Neprehliadnite

Jasný postoj Nitry: Demokracia a EÚ sú našou budúcnosťou, poslanci tiež vyjadrili podporu Ukrajine

Parkovanie na Párovciach už čoskoro: Pribudne 34 miest, nové osvetlenie aj zeleň

Šokujúce zistenia, slintačka a krívačka v kraji: Nakazené zvieratá zakopávajú len pár metrov od domov

Škandál s eurofondmi: Rozsiahly zásah odhalil miliónové podvody, obvinení sú aj ľudia z Nitrianskeho kraja

Vodiči, pripravte sa: V centre mesta vás čakajú niekoľkotýždňové dopravné obmedzenia, varujú vodári